Důvěra je nejdůležitější

S Terčou jsem se poznala za okolností, o kterých už byly napsány stohy papíru. Terča pro mě tehdy byla někým, kdo mi narušil můj osobní prostor a kdo mi měl být na obtíž. Jenže pak jsme spolu cestou na MS ve Spartan Race vypily v letadle dvě láhve vína a bylo rozhodnuto. Terča se mi zaryla pod kůži, a i přes to, že spíš ona měla později důvody k tomu mi pěkně nakopat zadek, tak to neudělala a staly se z nás velmi blízké přítelkyně. A vlastně nejen to. Terča se stala i mým rádcem a průvodcem v cestě za mým prvním maratonem. 

Terčo, jak dlouho děláš atletiku a co Tě k ní přivedlo? 

Atletike sa venujem 10 rokov. Ale behávam od malička. K športovaniu ma od malička viedol tatino, ktorý je tiež športovec. Ako 5 ročná som začala s plávaním. Vždy som patrila k najlepším bežcom v našom plaveckom ročníku. Zúčastňovala som sa rôznych školských bežeckých súťaží a reprezentovala školu. Zo zdravotných dôvodov som skončila s plávaním, ale rodičia mi dali podmienku, skončíš s plávaním, ale nájdi si iný šport. Hneď ma napadol beh. Od malička rada behám, patrila som k najlepším spomedzi svojich rovesníkov. Tak som sa prihlásila na atletiku. Skončila som s plávaním a v ten istý deň som išla na prvý tréning atletiky. Zo začiatku ma to až tak moc nebavilo, behať len tak nikam. Postupom času ma moja trénerka Anna Mária Halmová naučila milovať beh. Od 15 rokov je beh neoddeliteľnou súčasťou môjho života, je to moja tzv. droga. Väčšina mojich rovesníkov mala úplne iné záujmy ako ja, riešili kedy ísť von, na diskotéku, zabaviť sa, ale centrom môjho života bolo trénovanie a beh. Samozrejme že raz za čas som išla aj niekam von ale až po tréningu. 🙂

Terca1

Moje běžecké začátky.

Jaké jsou Tvé největší prozatimní úspěchy? 

K mojim najväčším úspechom patrí titul majsterky Slovenska v cezpolnom behu, rok pred tým som obsadila 2. miesto na tej istej súťaži. Na 1500m dlhej trati som získala na letných aj zimných majstrovstvách Slovenska 2. miesto a na 3000m som držiteľka taktiež dvoch titulov vicemajsterky SR. V roku 2014 som obsadila 2. miesto na Majstrovstvách Slovenskej republiky v aquatlone (1km plávanie+5km beh). V roku 2015 som  štartovala aj na ČSOB POLMARATÓNE  kde som obsadila v rámci Sloveska 5 miesto s časom 1:32, 28 ( celkovo 14 miesto v hlavnej ženskej kategórii). Behala som aj charitatívny beh WINGS FOR LIFE, na ktorom som sa umiestnila spomedzi žien na 4. mieste a na 31 km ma dobehlo stíhacie auto. Vrcholom mojej kariéry bola účasť na Majstrovstvách Európy a Majstrovstvách Sveta v Spartan race. Na majstrovstvách Európy v Spartan Race v Tatranskej Lomnici som dobehla na 17. mieste, bohužiaľ deň pred pretekom som sa zranila a celý pretek som bežala s bolesťami členka. Na Majstrovstvách sveta v Lake Tahoe v štáte California som do ciela dorazila na 79. mieste. Som so svojim výsledkom spokojná, hlavne bežecká časť mi vyšla, bohužiaľ po silovej stránke som nebola až tak dobre pripravená ako skúsenejšie pretekárky. (Tady musím napsat poznámku: zrovna na ME v Spartan Race jsme se s Terčou potkaly na trati, kde jsem ji předbíhala a hecovala jí, aby přidala. Zároveň to bylo moje poslední hecování v závodě, protože od té chvíle jsem měla strach, aby mi někdo nepředběhl. Byl to okamžik, na který jsme si několikrát při společné cestě Amerikou na mistrovství světa několikrát připomněly.)

Terca2

M-SR v aquatlone (2.miesto)

Co říkáš na běžecký boom? Je to pro Tebe příjemné nebo je to pro Tebe jako profi běžce otravné? 

Keď som začínala s behom a účastnila sa rôznych mimodráhových bežeckých pretekov, bol vysoký počet pretekárov skôr rarita. Dnes je to všetko inak a aj na hociakom malom preteku je minimálne 100 bežcov nehovoriac o veľkých pretekov ako napríklad ČSOB Marathon alebo Wings For Life. Často sa ma moji priatelia, známi ale aj neznámi ľudia pýtajú ako začať, akú zvoliť obuv, čo ma najviac teší je, že si nechajú poradiť. Mám obrovskú radosť keď vybehnem von na tréning a stretávam ľudí mladých, starších ako behajú. Nezáleží natom ako rýchlo idú ale natom, že robia niečo pre svoje zdravie, nesedia doma ale sú vonku v prírode. Beh je prirodzený pohyb pre každého z nás. Hobby bežci si vytvárajú rôzne skupiny na internete, organizujú spoločné behy, čo sa mi naozaj veľmi páči a ak mi to sedí do tréningového plánu sa niekedy k nim dokonca  rada pridám.

Terca3

Skupina Hobby bežcov v Piešťanoch, veľmi rada sa k nim z času na čas pridám.

Jak by měly vypadat běžecké začátky? Co by si Ty poradila začátečníkům? 

Ak chce niekto začať s behom by si mal uvedomiť, že treba ísť na to pomaly. Začiatky bývajú ťažké. Záleží aj natom či začína s behom niekto, kto od malička športoval alebo niekto kto úplne začína so športom. Najdôležitejšou zásadou je si určiťe cieľ, prečo chcem behať ? Niekto chce zhodiť nadbytočné kilogrami, niekto zlepšiť kondíciu, alebo v mnohých prípadoch je to stávka s priateľmi alebo s partnerom. Na začiatok by som odporúčala 10-15 minútový beh. Behať úplne pomaly ak bežec nevládze prejde do chôdze, vydýcha sa a  pokračuje. Nieje dobré začať bežať čo najrýchlejšie a po 500m fučať ako lokomotíva. Ak po týždni, dvoch zvládneš prebehnúť bez problémov tých 15 minút, pomaly pridávaš. Na začiatku by sme nemali sledovať km, ale čas trvania behu. Všetko má svoj čas, tak isto to je aj s behom. Môžem to prirovnať k malému dieťaťu, keď sa učí chodiť. Pomaly sa stavia na nohy, pomáhajú mu rodičia, neskôr sa opiera o stenu a malými krôčkami sa dopracuje k tomu, že prejde sám pár metrov. 🙂

Na co by si měli dát běžci hobbíci dát pozor?

Najväčším problémom začínajúcich bežcov je zrovna to, že si myslia, že to príde hneď. Myslia si, že po týždňovom tréningu odbehnú 10 km dlhý beh, alebo polmaratón. Ako som písala v otázke pred tým, treba ísť nato pomaly. Niekedy to bolí, poznám to sama na sebe. Koľko krát som došla z tréningu a povedala si, že načo to robím, veď ma všetko bolí, nohy, ruky, vonku je zima a mám zmrznutý zadok. Niektorí začínajúci bežci hneď od začiatku podávajú super výkony a nikto to nechápe, jednoducho každý sme iný. Niekto má danosti na rýchlosť, niekto je viac vytrvalejší. To akí sme nezmeníme, ale môžeme to poctivým tréningom ovplyvniť. Treba počúvať svoje telo, dôležitá je aj regenerácia a správna životospráva.

Terca4

Ja a Marcel na sústredení v Dudinciach (obaja vysmiati po intervalovom tréningu)

Říká se, že běh je nejlevnější sport. Vezmeš kecky a běžíš. Ale jak to vidíš Ty? Mají i začátečníci řešit obuv? 

Je to pravda, že je to jeden z najlacnejších športov. Trenky, tielko, tenisky a bežím. V dnešnej dobe máme k dispozícii široký sortiment bežeckých výrobkov a rôznych značiek. Keď niekto začína s behom by si mal dať poradiť a kúpiť si základmú bežeckú obuv, ktorá je cenovo dostupná. Neodporúčam behať v halových teniskách alebo v teniskách určených skôr na chodenie alebo nejaké ,,imidžovky¨. Ak si idete kúpiť obuv, nechajte si poradiť aj od predajcov. Nohy máme len jedny, čiže je lepšie trošku do nich investovať. Na jednej strane áno miniem viac peniazí, ale vydržia mi dlhšie a hlavne sa budú naše nôžky cítiť konfortne a poďakujú sa nám. Tým, že behám naozaj veľa, tenisky mením tak priemerne každé 3-4 mesiace. Ak niekto beháva jeden, dva krát v týždni mu vydržia možno aj rok dva.

Nedávno jsem narazila na diskuzi na jednom běžeckém blogu o tom, že hobbíci se pletou do věcí, které náleží profesionálním běžcům. Bohužel z mého pohledu je ale hrozně těžké poznat profesionála. Terčo, jak by jsi Ty sama rozlišila profesionálního běžce od neprofesionála? 

Ja sama seba nepovažujem za profesionálneho športovca. Som výkonnostný športovec. Áno, trénujem denno denne, niekedy aj dvojfázovo, ale popri behaniu mám aj školu, brigádu a musím si zarábať peniažky, pretože ma šport neživý. Síce pretekám a bola som aj na medzinárodných pretekoch, ale profesionál nie som. Profesionálny športovci sú zrovna tá skupina, ktorej zárobková činnosť je šport. Jedinou vecou, čo zaujíma profesionála je tréning, regenerácia, životospráva. Pozorujem aj ja, že niektorý hobby športovci si myslia, že keď každý deň trénujú a dosahujú slušné výkony sa radia medzi ,,profíkov¨. Bohužiaľ to tak nieje. Každý by mal stáť pevne na nohách. Profi športovci si vyberajú preteky, na ktorých budú pretekať. Majú jeden, maximálne dva vrcholy v sezóne (to je väčšinou jeden rok) a na tie orientujú všetko ich úsilie. Majú svojho špecializovaného trénera, kondičného trénera, športového lekára a ďalších ľudí, ktorý sa pokúšajú vytvoriť, čo najlepšie podmienky pre pretekára.

Terca5

Fotka z môjho posledného Spartan Race v Eplémy. Bol to naozaj krásny pretek na ktorý veľmi rada spomínam.

S předešlou otázkou souvisí i můj další dotaz. Podle čeho by měl člověk hledat běžeckého trenéra? Myslíš, že fitness trenér se stejně lehce může etablovat do běžeckého trenéra? 

Ak niekto chce behať zdravo a s rozumom by si mal zadovážiť trénera, ktorý ho bude viesť dávať mu rady a vysvetlí mu základný princíp trénovania. Veľmi dôležitá je technika behu, dávkovanie tréningového zaťaženia a samozrejme regenerácia. Napríklad ja sa snažím pýtať sa svojich zverencov na pocity, ktoré prežívajú počas tréningu. Je veľmi dôležitá spätná väzba, na každého platí niečo iné. Koľko krát mi zavoláš a nadáváš na intervaly. Veľmi rada Tě vypočujem a poradím, čo je treba zlepšiť. Ale hlavne motivujem. Bez intervalového tréningu by nešlo posúvať hranice ďalej a ďalej. Tréner už vie odhadnúť, kedy treba pridať a kedy treba naopak polaviť. Tréner nastolí systematickosť, poriadok v tréningu. Na všetko treba nejaký plán nie len také bezduché trénovanie.

Podľa môjho názoru fitness tréner by nemal robiť bežeckého trénera. Pokiaľ je bývalý atlét alebo vytrvalostný bežec, áno. Fitness tréner vie viac o svalovej hmote, silových tréningoch, kardio tréningoch,… Bežecký tréner by mal mať cit pre dávkovanie tréningového zaťaženia a podľa mňa aj osobné skúsenosti.

Dovedla bys poradit, podle čeho vybrat “dobrého” běžeckého trenéra?

V dnešnej dobe je ťažko odhadnúť, kto je dobrý tréner a kto nie. U mňa zohrávajú najväčšiu úlohu asi skúsenosti. Veľmi dôležitá je dôvera. Ak svojmu trénerovi nedôveruješ, tak sa nemôžeš posunúť ďalej. Často mi moji zverenci hovoria, že sa im veľmi páči, že ja sama stále pretekám a dosahujem slušné výkony, čo ich motivuje so mnou trénovať lebo vidia, že to má zmysel. Myslím si, že dnes školy vychovávajú kvalitných trénerov, ktorý ovládajú anatómiu ľudského tela, zákonistosti trénovania a dávkovania.

Terčo, je mi 34 let, a myslím, že právě dosahuji svého běžeckého vrcholu. Slušné časy mohu běhat ještě pár let. Ale do kolika let je člověk schopný se průměrně zlepšovat? 

Dobrá správa vo vytrvalostných športoch je, že vrcholovú úroveň kondície môžeme udržiavať aj po tridsaťpäťke. Toto však platí hlavne pre vrcholových a výkonnostných športovcov, ktorí sa od malička venujú športu. Treba si uvedomiť, že všetci máme svoje limity. U rekreačných bežcov je dosiahnutie ich vlastných limitov veľmi zriedkavé. Chýba im dostatok času na tréning a dostatočnú regeneráciu. Aj keď máte 45 rokov, alebo ste po 50-tke stále máte potenciál zlepšovať sa. Oproti stavu vašej súčasnej kondície môžete pravidelným tréningom urobiť progres a zlepšiť sa.

Terca6

Na záver by som chela spomenúť aj mojich rodičov a brata bez ktorých by to nešlo. Ďakujem im za obrovskú podporu a hlavne trpezlivosť. Len vďaka rodičom môžem byť teraz tam kde som.

Mezi nejčastější dotazy patří, může se během zhubnout? Na co si v tomto případě dát pozor? 

Samozrejme, že keď začneme behať, schudneme. Áno, existujú aj výnimky. Ak zaradíme beh, čo je aeróbna činnosť aspoň 2-3 krát do týždňa, nadbytočné kilogrami pôjdu dole, pretože telu dodáte dávku pohybu, ktorý mu dovtedy chýbal. Musíme si uvedomiť, že potravu ktorú prijímame, potrebujeme hlavne nato, aby nám vyrábala energiu. Ak prijmeme viac potravy, vyrobí nám viac energie a keď ju pohybom nevyužijeme sa ukladá a premieňa na tuk. Pozor by sme si mali dávať najmä nato, čo prijímame bezprostredne po behu. Mali by ste doplniť tekutiny v podobe čistej vody alebo v lete pri vysokých teplotách si namiešajte iontový nápoj. Preferujte potraviny, ktoré majú zložitejšie sacharidy s nižším glykemickým indexom-polysacharidy. Dávajte si pozor aj nato, aby ste po rannom behu doplnili energiu, odporúčam buď v podobe ovsených vločiek, ovocia, najvhodnejší je banán alebo vajíčka.

A poslední dotaz: už není tajemstvím, že jsi začala trénovat s Marcelem Matanínem, slovenským maratoncem. Co od toho očekáváš a jak moc se bude lišit Tvoje příprava od té současné? Nelituješ, že skončíš se Spartan Racem a ostatními OCR závody? 

Áno, začala som spolupracovať s Marcelom. Ešte sme len začali, ale mám z toho naozaj dobrý pocit. Je to veľmi skúsený športovec a tréner, je pre mňa veľkým vzorom ako športovec ale aj ako človek. Myslím si, že sme si naozaj sadli, mám s ním veľmi dobrý kamarátsky vzťah, ale samozrejme mám voči nemu aj obrovský rešpekt. V prvom rade mi zatrhol moje vymýšlanie 🙂 Budeme sa snažiť, aby som sa zrýchlila na kratších behoch 3km, 5km a 10km. Ako som spomínala, veľmi dôležitá je dôvera a ja Marcelovi naozaj dôverujem. Najviac sa mi páči, že niektoré tréningy behá so mnou a tým ma motivuje.

Moja príprava sa bude líšiť najmä v tom, že teraz nebudem rozhodovať o svojich pretekoch ja ale Marcel. Nechcem predbiehať ale verím, že časom príde zlepšenie. Viem, že to nebude jednoduché ale spravím všetko preto aby mohol byť na mňa hrdý.

Samozrejme, že mi bude chýbať Spartan Race a OCR závody, ale dostala som povolenie sa zúčastniť jedného alebo dvoch Spartanov. Ešte si to rozmyslím či sa ich zúčastním. Momentálne mám iné ciele a tam prekážkové behy nespadajú. Možno keď budem staršia sa k tomu vrátim, ale momentálne budem len behať. Treba si určiť cieľ a ísť za ním. Marcel mi ukázal smer, pretože posledné dva roky som hlavne vymýšlala a nevedela som sa nikam zaradiť.

 

 

Kategorie:

ROZHOVOR

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *